O Človeku

Autor: Matúš Hollý | 8.11.2011 o 11:40 | Karma článku: 4,44 | Prečítané:  823x

Študent. Stredoeurópske dieťa s vnúteným mizantropom v srdci, ktorý ho tichým, no naliehavým hlasom núti uveriť, že od druhého nezištnosť čakať nemožno. V Bretónsku na výlete. A Človek, v srdci s uvoľneným filantropom, ktorý ho presvedčil o opaku.

Lebo niekedy, a to dosť často, sú veci presne nie také, ako od nich očakávame. A keď sa československý študent pretláča s francúzskou kultúrou, sú veci ešte opačnejšie, ak teda také slovo vôbec existuje. A preto si nástojčivý, avšak príliš malý oznam, ktorý mu prezradí, že autobus predsa len nepríde, všimne až neskoro. Na druhej zastávke si ho všimne okamžite, no keď je raz neskoro, skôr už nebude. Pôjde ďalší.
Omnoho menšie, no o to nástojčivejšie posolstvo, ho prekvapilo nemilo. Ďalší už nepôjde. Je modré obdobie, nech už je to čokoľvek a posledný autobus sa uložil k zimnému spánku niekde medzi smutnými majákmi Saint Malo. Vlak, ktorý je občas autobus, ale i vtedy sa volá vlak, už nepríde tiež.
Študent si pritiahne príliš tenký šál a večerný vietor sa mu len vysmeje. Napriek tomu si mobilom ešte raz posvieti na stručný rozpis nechodiacich spojov a skontroluje ho. Veď, čo keby predsa. Štastie mu nedopraje ani tentokrát a maloverný skeptik v zátylku zaujme pohodlnejšiu pózu. Ja som ti to vravel.
Niektoré veci sú mu ale nejasné. Napríklad konanie zúfalca, ktorý zaklepe na okienko odstaveného citroena a s doširoka rozhodenými rukami cudzincovi túto zradu vysvetlí. Požiada ho o radu. Cudzinec študenta počúva a občas kývne hlavou. Potom, krátku chvíľu, čiernou paličkou konzultuje s citlivým telefónom. Má počkať v tej kaviarni s červeným prístreškom. Slovo, ktoré v danom momente získava skutočný rozmer.
Mieša si kávu a pozoruje svoje dve spoločníčky, ktoré svojich mizantropov chovali nervóznym úsmevom, čo sa im v kŕči zabudol na inak pekných ústach. Kaviareň o chvíľu zavrie, zhasne a tak, ako i zvyšok mestečka, odoberie sa k zaslúženému spánku.

Keď nasadali do auta, boli by prisahali, že počuli, ako ich mizantrop poslednýkrát vydýchol. Cudzinec má voľný večer, šampanské na počesť nedávneho ocenenia bolo narýchlo zrušené. Je to šesťdesiat kilometrov dlhá cesta. Jednosmerný lístok, presne opačným smerom od krbu, kde cudzinec v pomalých momentoch čítava obľúbenú knižku. Peniaze nechce a nakoniec ani nevezme. Stačí predstava, že raz, niekedy, niekto, podobným spôsobom zabije mizantropa v srdci dospievajúcej dcéry.

Popraje pekný večer a naveľa príjme aspoň krabicu kúpeľných oplátok. Niečo, čo je jednoduché, no zároveň od srdca. Teraz už vyliečeného.

Agnès. Človek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?