Čo chcem od ženy ja

Autor: Matúš Hollý | 20.2.2012 o 12:45 | Karma článku: 12,47 | Prečítané:  2235x

Klopkala hlasnejšie ako exekútorove hánky na ošarpaných dverách. Razantne vkročila a už od dverí kričala „stôl pre dvoch!" Zamyslene som sa pozrel na tých dvoch opustencov v inak prázdnej miestnosti a opatrne si odpil z horúcej kávy. Mala dlhé svetlé vlasy, zopnuté v živom chvoste. Bola mladá a dym z cigarety sa jej oplzlo krútil okolo útlych bokov. Monča by povedala, že bude ťažko rodiť. Ale ktovie, či to vôbec má v popise práce. Pozrel som sa na tú svoju a odpovedal na otázku položenú virtuálnym rečníkom.

Pre začiatok asi chcem, aby si konečne objednala. Zdvihla zrak od obrovského menu a ja som si pomyslel, aké šialenstvo viedlo onoho dizajnéra k tak obludnému tvaru. Rafinovane si odhrnula plavú ofinu a rýchlo zhodnotila, nakoľko som zas mimo. Chcem, aby si tie mocné vlasy nikdy nestrihala.

„Chcela by som tvojmu bratovi umyť chrbát a pomaly ho.." Cvične som na ňu zazrel a ona sa rozosmiala. Vždy to robila, keď som sa zahľadel. Chcem, aby s tým nikdy neprestala. A smiala sa nahlas, až to v tej prázdnej cimre znelo nepatrične. Ale aspoň prebrala čašníka, ktorý teraz klopkajúcej slečne vysvetľoval, že si kľudne môže vybrať stôl, ktorý sa jej najviac páči. Chcem, aby sa nikdy neprestala smiať.

A chcem, aby si na obed naložila toľko, koľko chce a potom si pridala. Aby ma potom poslala spraviť kávu, pretože len ja to naozaj viem. Vie to samozrejme rovnako dobre, ale takisto dobre vidí, ako naparene sa potom nesiem do kuchyne. Smeje sa. Zazerám na ňu a hovorím jej, nech sa potom nediví, ak jej raz do kávy pridám soľ. A chcem, aby si potom obliekla tú neforemnú domácu sukňu, pretože sa v nej cíti dobre a prišla si ten čierny nápoj vypiť na moje kolená. A nech mi kľudne pustí hlúpe video z youtube. Vôbec sa nestará o to, čo si myslím. Nehrá sa. Smeje sa. A potom vstane, lebo jej zvoní telefón a s hrnčekom v ruke, stále v tej smiešnej sukni, skúsenosťou dospelej dohaduje pracovnú schôdzku. Chcem, aby zostala navždy tak prirodzená.

A zájdeme si potom von a ona je krásna. Sukňa zmizla, vlasy rozpustené, krútia sa jej okolo veselej tváre. Poupraví mi kravatu a uhryzne do líca len preto, aby som sa netváril tak sprosto vážne. Prehrabnem jej tú zlatú hrivu a pobozkám na čelo. Som pán seriózny, ona slečna svieža. Chcem, aby sme zostali dvojka, ktorá sa doma cíti ako doma a vonku vyráža dych.

A potom večer mi v polovici rozprávania o kámoške z výšky zaspí na ramene. A ja budem chrápať. Ak sa v noci zobudí, zavrie mi ústa a poškrabe na pleci, lebo to na mňa platí. A vie to len ona. Chcem, aby toho vedela čo najviac.

Chcem, aby mejkap zostal len mejkapom, aby práca zostala v práci, aby sa odviezla trebárs aj vo favorite. Chcem, aby si so mnou dala pivo, keď chce, chcem aby mi vyčítala, že sme dlho neboli v divadle. Chcem, aby sa s mojimi kamarátmi hrala priblblé krčmové hry, chcem, aby jednoduchým riešením vyriešila to, o čom ja s ním filozofujeme už dve hodiny. Chcem, aby ma na príliš serióznej recepcii uštipla do zadku a potom všetkých zaklincovala nekonvenčným prípitkom. Chcem, aby sa jej na tvári nikdy neobjavil ten existencionálne znudený výraz, aby jej telefón nebol dôležitejší ako ja, aby nosila smiešnu sukňu, aby zjedla, čo navarím a potom si pridala..

Chcem, aby sa nikdy nezmenila na klopkajúcu slečnu so stolom pre dvoch.

„Chcem, aby si zostala sama sebou."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?