Igor

Autor: Matúš Hollý | 12.3.2012 o 13:47 | (upravené 13.3.2012 o 8:35) Karma článku: 7,70 | Prečítané:  1266x

Milan mal svojho vnuka rád. Sedával pri okne na drevenom stolci a vyzeral ho cestou z vlaku. Rupsáčik, už ide rupsáčik. Tak hovoril starkej, keď sa objavil dole na zákrute medzi zelenými brezami.

A keď sa roztopil sneh a na ulicu sa vrátila jar a deti, zobral vnuka za ruku. „Poď, niečo pre teba mám." Milan bol obrazom svojej generácie, liptovský chlap, ktorý rozpráva len málo a vždy vecne. Možno aj preto veta zostala visieť v pučiacom vzduchu, kde sa práve prebúdzal život a zima sa zdala už len akousi živelnou katastrofou, po ktorej si treba vyhrnúť rukávy a napraviť škody. Prebudil sa optimizmus a hlasno zívol.
Zaviedol ho do drevárne za domom. Staval ju sám, celé dni, zastavil sa len aby si utrel pot z čela a vyhrnul rukáv na košeli. A potom sedával na jej malej verande, upíjal z chladného piva a pozeral do očí starému čiernemu vlčiakovi. Mlčali, obaja. Vzájomný rešpekt, skúsenosť, ktorá sa rokmi vyryla do oboch tvárí. Sedeli pri nohách, jeden druhému.
„Oprobuj." Stála tam, na tej malej verande, nová a čerstvá, ako jar v záhrade za plotom. Drevená motokára. Vybrúsená, lakovaná, s riadením ovládaným nohami na prednej osi. Nie jedna, ale hneď dve ručné brzdy, pod sedadlom z akejsi starej motorovej kosačky. Bola cítiť prácou, pevnosťou i nebezpečím, rýchlosťou i novým životom. Milan kývol, vlčiak sa mu zložil pri nohách a vnukovi sa zdalo, že i on rozvážne prisvedčil. Zobral teda do rúk strapatý povraz a vystúpal na ulicu. V ten deň sa vzduch naplnil ešte čímsi iným. Vzrušením, závisťou a nadšením kamarátov a potom večer horlivými gestami, ktorými matke vysvetľoval, ako prežil svoj prvý jarný závod.

 

Igor zamyslene prešiel prstami po starej stene. V prachu zostali dve rovnobežné čiary, ako cesty, ktoré vedú odnikiaľ nikam. Keď ten dom kupoval, vedel, že to bude práca. Rokmi spustnutý, akoby sa už dávno uložil k zimnému spánku. Ale tak to chcel. Vyšiel dverami na podstienok a zhlboka sa nadýchol. Chladný vzduch sa mu zarezal do pľúc ako dve britvy a trochu sa rozkašľal. Prešiel okolo zapadnutých záhonov, kde možno kedysi rástli kvety, o ktoré sa starala žena, či muž, skúsene a jemne a oni kvitli. Zišiel po schodoch do pivnice. Dvakrát sa musel plecom oprieť o staré dvere, kým ustúpili. Zvíril sa prach, no keď zistil, že vlastne nie je prečo, opäť unavene usadal. Na zem, na staré police s náradím, na sedadlo z akejsi starej motorovej kosačky. Igor si pošúchal skrehnuté dlane a stiahol zvyšok celtovej plachty. Bola trochu špinavá, dve zodraté ručné brzdy dávali tušiť, že virtuálny tachometer má cestu už dávno za sebou. Ale to nevadí. Odfúkol pavučinu a skusmo prešiel šmirgľom po starom dreve. To vzrušenie. Eva je tehotná, na jar sa mu narodí syn. A kým hlas novorodenca pretne nový pučiaci vzduch, bude pripravená.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.


Už ste čítali?