Vojak

Autor: Matúš Hollý | 19.3.2012 o 11:34 | Karma článku: 8,12 | Prečítané:  686x

Zamiešala kávu a opýtala sa ho na cukor. Dal si dve. Nikdy presne nezistil, čo všetko tá stará žena vlastne vedela, no o to dychtivejšie sa každú sobotu vracal po ďalší príbeh. Položila kávu na stôl a chvíľu hľadela pred seba. Mala osem rokov, keď do dediny prišli Nemci.

Prestal písať a prstami si pretrel unavené oči. Chvíľu len tak sedel a tváril sa, že ju nevidí. Vykukovala spoza rohu, s naivnou zvedavosťou detí, ktoré boli doteraz ušetrené dejín, čo sa s krutosťou prevaľovali vonku za starými oknami. „Fräulein Susi, Susi!" povedal do ticha, akoby ju v ňom hľadal. Keď sa potom objavila v kuchynských dverách, zahral prekvapenie. Vtedy býval veselý, ale to nebolo často. Väčšinu dní trávil na drevenom stolci v rohu miestnosti, tam, kde predtým sedával jej nebohý otec. Keď bolo treba pomôcť matke, bez slova pomohol, keď niečo dostal, poďakoval, no viac nepovedal. Boli však dni, kedy si ju vysadil na kolená šedej dôstojníckej uniformy, zložil čiapku s prísnou orlicou, ktorá sa jej tak páčila a rozprával. O ľuďoch, o Nemecku. O Ríši, ktorej musel prisahať vernosť, i keď nechcel, o jej vodcovi, ktorého nenávidel, pretože mal doma ženu a malého syna, ktorému ledva stihol stisnúť malú dlaň, kým mu ju z päste vyrvali obrovské pazúry tej prísnej orlice z plátenej čiapky. O vojne, ktorú nechápe, o susedoch, ktorých už možno nikdy neuvidí a syna a ženu, Emu, najkrajšie dievča z  dediny niekde pri Stuttgarte. A prečo, pre tie kilometre v cudzej zemi, pre tie nekonečné správy, pre dedinu, ktorú všetci volali Brusno, len on musel na papier napísať Brussen-Baden, i keď to nedávalo zmysel, nič nedávalo zmysel, zbesnené dejiny, ťažké vrece v rukách hrdej vdovy, jeho čiapka na cudzom stole, to blonďavé skvŕňa, čo mu sedávalo na kolenách. Tá jej nevinnosť, tá prostota, keď sa hrala s odznakom Wehrmachtu a pritom netušila, koľko hrôzy drží v malých dlaniach, dlaniach jeho syna, ktorého mu vzala tá sebecká orlia beštia...

„Bol to v podstate asi dobrý chlap. Hitlera rád nemal, musel odísť od svojho syna. Tak si pamätám. Potom ich naraz odvelili i s pár ďalšími v dedine. Zbalil si koženú tašku, nasadil čiapku a povedal už len Viel Glück. Ešte teraz ho vidím, v tvári ten tieň. V dedine sa vravelo, že odišli do Nemeckej, že sa tam presunuli partizáni. Bohvie, kam nakoniec šli, ku nám sa už nevrátil."
Stará žena odložila prázdne poháre a pomaly vstala. Čas sa naklonil, ostatne ako už mnohokrát. Ale budúcu sobotu určite príde zas.

 

Michal prešiel prstami po zaprášenom skle. "Otec, tie metále sú tvoje?" "Nie. Tie sú tvojej prastarkej." Jeden zobral do ruky a pousmial sa, keď si spomenul, ako ich stará mať v šesťdesiatomôsmom chceli od zlosti hodiť do latríny na dvore. "Bola v odboji. Tento napríklad dostala za to, že vyviedla Brusňanov do hôr, schovať sa pred Einsatzkomandom. A tento, tento mala za nejakého nemeckého dôstojníka. Pichla ho starým bajonetom pod rebrá, keď v Nemeckej hľadali partizánov."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?