Corsa

Autor: Matúš Hollý | 22.3.2012 o 11:19 | Karma článku: 6,26 | Prečítané:  663x

Keď sa jeho firma vyhupla na vrchol úspešnosti, rozhodol sa, že si ju nechá vystaviť vo vstupnej hale. Svoje prvé auto, na ktorom dupnutím vytočil obrátky svojej kariéry, tú červenú radosť, ktorá voňala letom a mladým životom. A ako tam stál, niečo ho zlomilo. Zrazu ju chcel pohladiť, prejsť po nej rukami a cítiť, či ešte žije, či je v nej stále ten kúsok, ktorý tam kedysi dávno nechal. V hlave ho bodli stovky spomienok naraz. Alebo len jedna. Leto tisícdeväťstodeväťdesiatšesť.

Oprela sa o červenú kapotu a chvíľu čakala, kým otvorila kufor. Nie je kam utekať. Zaklonila hlavu a zapálila si tenkú cigaretu. A muselo v tom byť niečo koketné, veľmi koketné, pretože aj vietor sám sa jej pomaly vkrádal pod ľahké šaty. Vedela, že žila. V tele jej prúdila dvadsaťročná krv, stále agresívna po zážitku, chtivá a energická, na celom svete nemohlo existovať nič, čo by nedokázala. A hlavne tam bol on. Pomaly vystúpil a vyzeral ako niekto, kto ju musí mať, hneď teraz, inak veci okolo nedostanú svoj zmysel. To leto ich oboch poznačí navždy, už vtedy to vedela. Tie pomiešané týždne, kedy jazdili po slnkom prepitej Európe, vždy tam, kam ich zaviedli jej zatvorené oči, keď prstom jazdila po virtuálnej mape. A jej vlasy, bože, aké mala vlasy. Dlhé, ryšavé, nikdy nezostali tam, kam ich jeden založil. Presne ako ona. Britká tínedžerka, neporaziteľná, inteligentná, s pocitom sily, ktorá ju mala už už rozdrapiť, ak by ju nevyskákala niekde tam v tom poli, kde teraz stáli, napriek tomu, že tam neviedla žiadna cesta, žiadne stopy. A práve preto, nešli po stopách iného, v pučiacej prírode nechávali vlastnú značku. A on, tá jeho hriva, ktorá mu zavadzala, kým dolieval vodu do chladiča starej Corsy, tichého spoločníka, ktorý akoby sám bol ich domovom vytrhnutým i s koreňmi z čiernočiernej voňavej hliny. Už navždy ním bude. Už navždy.

 

Klopkanie jej opätkov pôsobilo ako zvonenie na konci nudnej prednášky. „Dobrý deň, Wildmanová, za pánom Stehrerom." Stala sa z nej úspešná žena. Pokojná a rozvážna. Nepodlieha sociálnej panike a preto s ľahkosťou zvláda každú diskusiu, každé náročné jednanie. A dokáže to aj dnes. Úspech. Myslela naň, na prázdno vo svojom modernom byte, v srdci, v očiach jej obchodných partnerov. Na svoj vek a svoje vlasy, teraz pevne zopnuté v dokonalom chvoste. Na svoj priliehavý kostým a kožený kufrík, v ktorom niesla firemné dokumenty tak dôležité, že si vyžadovali kombináciu malých pozlátených čísiel. Úspech, hovorila si potichu, keď prechádzala širokou halou. Popri nažehlenej recepčnej, popri umelej fontáne, popri nej. Popri tej starej červenej Corse, spiacej na kovovom piedestále a popri naleštenej tabuľke, ktorá návštevníkovi strojene oznamovala, že sa jedná o vôbec prvé vozidlo majiteľa firmy. Prechádzala popri vlastnom živote.

Keď nakoniec odišla, postavil sa na balkón a ešte dlho za ňou hľadel. Za jej ryšavými vlasmi, za jej letnými šatami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?