Matúš Hollý
Želatínovo
Ten drevený most už postúpali mnohí a starostlivo naukladané dosky sa začali pomaly rozpadať. Vyrástol som. Ešte teraz vidím seba a sestru, ako sedíme na vyhriatom kameni a pozorujeme mrviacich sa robotníkov.„A vy ste čí, mládež?"„Od Lelekov!"„Od Zonky a Milana, čo? Nože ich pozdravte. Od Mira Jakubovie."